Snežnický MTB maratón 2023 – jubilejný 10. ročník a jedinečná extra náročná trasa
Sviatok horskej
cyklistiky v Snežnici je hrubým písmom zaradený v kalendári nejedného
bikera a keďže sa tu zvyknem motať viac menej od začiatku, tak prísť si sem pojazdiť aj na desiate výročie bolo aj pre
mňa nesmierne lákavé. Obe trate sú tu náročné, v podstate to nie je to čo
jazdím rád, ale čo je potom na Snežnici také lákavé, že bikeri z celého
Slovenska, Čiech i Poľska si sem pravidelne nachádzajú cestu už 10 rokov?
Tento ročník si dokonca nenechali ujsť aj bikery z Litvy a ďakujem im
za super foto z cieľovej rovinky :D
Pre mňa je to
určite možnosť stretnúť známe tváre z môjho rodného kraja, aj keď aj
bikerov z Trenčína tu býva hojne. Taktiež si pozrieť známe panorámy Malej
fatry aj z kysuckej perspektívy a v neposlednom rade samozrejme
aj tie náročné trasy. Je to také zvláštne, viete že to bude ťažké, že budete
trpieť v strmých stojkách, koreňových singloch, mokrých rigoloch, ale aj
tak Vás to sem ťahá. Práve tým sú tieto preteky jedinečné a zjavne nie len pre mňa, keďže sa
v sobotu na štart postavilo viac ako 400 odvážnych bikeriek
a bikerov. A to nerátam množstvo detí na detských pretekoch.
Už samotná
organizácia takýchto pretekov v malej Kysuckej dedinke je veľká výzva, kde
zaparkovať toľko áut, pripraviť zázemie pretekov, keď jediná rovná plocha je
ihrisko? Konštatujem, že to organizátori majú za tie roky vychytané a tak
dobrovoľníci bez problémov pomáhajú uložiť všetky oceľové tátoše a nie je
tu žiadne zdržanie. Takisto registrácia prebehla expresne a speaker už predstavuje
prvých pretekárov na štartovej čiare, medzi ktorými nechýbal ani náš
reprezentant Tomáš Višňovský. Normálne by som tam stál tak 2 až 3 rady za ním,
mňa žiaľ rodinná rada kvôli ich zdravotnému stavu pustila len na krátku trasu,
takže mám ešte chvíľku čas. Ten však s malým dieťaťom letí neskutočnou
rýchlosťou, tak sa do štartového poľa krátkej trasy radím až takmer na samý
koniec. Aspoň mi mohli v kľude spraviť pár predštartových foto ????.
Pred pol jedenástou je odštartované a okrem náročnej trasy sa musím predrať ešte aj poriadnou masou vysmiatych bikerov. Cez dedinu za zavádzacím vozidlom sa mi našťastie celkom darilo predierať sa dopredu, keď sme však za dedinou vyšli na štrkovú cestu, už to bolo oveľa náročnejšie, našťastie prvé náročné stúpanie to všetko vyriešilo a ďalej som už šiel bez zápchy. V lúčnom zjazde som videl čelo tak 100 metrov pred sebou a myslím, že všetkým prešiel mráz po chrbte, keď sme pod kopcom videli borcov z Horskej služby ratovať bikera z dlhej trasy. Verím, že bude v poriadku. V následnej stojke sa šlo na krv po kamennej zvážnici, kde som nejakých bikerov doklepol, v zjazdoch s občasnými osviežením v podobe kaluží a koreňov zas docvakli oni mňa. Takúto iskru mali celé preteky, vyšpičkované v závere jedného lúčneho stúpania, kde nás všetkých mohutne povzbudzovala skupinka veselých ľudí za poriadnej podpory hlasnej hudby z reprákov.
Pri ihrisku
v Kotrčinej Lúčke som si spomenul na svoju žiacku futbalovú kariéru a v tej
stojke som si na chvíľu pomyslel, či som nemal radšej ostať pri futbale ????. Samozrejme nemal, veď pre tieto momenty to
všetci robíme, nohy v jednom ohni, siahnuť si na dno a potom
s úsmevom na tvári sa pustiť dole zo zdolaného kopca. Tento zjazd bol však
z tých, kde si neoddýchneš, najprv záver trailu zo Straníka, potom ťažká
lúka a okorenený trail až na križovatku s hlavnou cestou, kde mi
borec zahlásil, že skupinka pred nami má
náskok tak 10 sekúnd, že to docvaknem. Podarilo sa to, nasledoval ešte jeden
náročný zjazd po lesnej zvážnici, ktitické mokré miesto bolo perfektne označené,
potom lúkou naspäť do Snežnice a hurá legendárna a vytúžená cieľová
rovinka. Dobrý rozbeh, poriadne priložiť pod kotol a neobzerať sa – to
bola moja taktika na tento skvelý záver a našťastie úspešná.
Nakoniec
veľká spokojnosť s celkovým 12. miestom a 5. miestom v mojej
vekovej kategórii. Byť tak o minútu rýchlejší, mohol som byť na bedni.
Nevadí, krásnu drevenú medailu dostal každý a pollitrovka kofoly bola doslova
spása na cieľovom kopci. Keď som znova prišiel k sebe a uvidel ďalej
ako na rajdy, hneď v priestore
cieľa som si umyl bike a hor sa pozrieť moju menšiu kópiu. Podľa úsmevu na
tvári a toho ako bol spotený, tuším na detskej trati v priestore ihriska
najazdil za ten čas viac ako ja ???? Musím ešte pochváliť skvelé jedlo ako v reštaurácii,
to sa tiež často nevidí.
Z týchto
v podstate domácich pretekov odchádzame spokojní a s úsmevom na
tvári. Organizátorom prajeme k jubileinému ročníku minimálne toľko
entuziazmu, koľko vložili do svojho maratónu za tých 10 rokov a tešíme sa na
poriadnu nakladačku zas začiatkom septembra 2024 a potom na ďalšie
ročníky.
Autor: Michal
Foto: Janka, Lucky Media