Snežnický MTB maratón 2023 – jubilejný 10. ročník a jedinečná extra náročná trasa

Sviatok horskej cyklistiky v Snežnici je hrubým písmom zaradený v kalendári nejedného bikera a keďže sa tu zvyknem motať viac menej od začiatku, tak prísť si sem pojazdiť aj na desiate výročie bolo aj pre mňa nesmierne lákavé. Obe trate sú tu náročné, v podstate to nie je to čo jazdím rád, ale čo je potom na Snežnici také lákavé, že bikeri z celého Slovenska, Čiech i Poľska si sem pravidelne nachádzajú cestu už 10 rokov? Tento ročník si dokonca nenechali ujsť aj bikery z Litvy a ďakujem im za super foto z cieľovej rovinky :D

Pre mňa je to určite možnosť stretnúť známe tváre z môjho rodného kraja, aj keď aj bikerov z Trenčína tu býva hojne. Taktiež si pozrieť známe panorámy Malej fatry aj z kysuckej perspektívy a v neposlednom rade samozrejme aj tie náročné trasy. Je to také zvláštne, viete že to bude ťažké, že budete trpieť v strmých stojkách, koreňových singloch, mokrých rigoloch, ale aj tak Vás to sem ťahá. Práve tým sú tieto preteky jedinečné  a zjavne nie len pre mňa, keďže sa v sobotu na štart postavilo viac ako 400 odvážnych bikeriek a bikerov. A to nerátam množstvo detí na detských pretekoch.

Už samotná organizácia takýchto pretekov v malej Kysuckej dedinke je veľká výzva, kde zaparkovať toľko áut, pripraviť zázemie pretekov, keď jediná rovná plocha je ihrisko? Konštatujem, že to organizátori majú za tie roky vychytané a tak dobrovoľníci bez problémov pomáhajú uložiť všetky oceľové tátoše a nie je tu žiadne zdržanie. Takisto registrácia prebehla expresne a speaker už predstavuje prvých pretekárov na štartovej čiare, medzi ktorými nechýbal ani náš reprezentant Tomáš Višňovský. Normálne by som tam stál tak 2 až 3 rady za ním, mňa žiaľ rodinná rada kvôli ich zdravotnému stavu pustila len na krátku trasu, takže mám ešte chvíľku čas. Ten však s malým dieťaťom letí neskutočnou rýchlosťou, tak sa do štartového poľa krátkej trasy radím až takmer na samý koniec. Aspoň mi mohli v kľude spraviť pár predštartových foto ????.

Pred pol jedenástou je odštartované a okrem náročnej trasy sa musím predrať ešte aj poriadnou masou vysmiatych bikerov. Cez dedinu za zavádzacím vozidlom sa mi našťastie celkom darilo predierať sa dopredu, keď sme však za dedinou vyšli na štrkovú cestu, už to bolo oveľa náročnejšie, našťastie prvé náročné stúpanie to všetko vyriešilo a ďalej som už šiel bez zápchy. V lúčnom zjazde som videl čelo tak 100 metrov pred sebou a myslím, že všetkým prešiel mráz po chrbte, keď sme pod kopcom videli borcov z Horskej služby ratovať bikera z dlhej trasy. Verím, že bude v poriadku. V následnej stojke sa šlo na krv po kamennej zvážnici, kde som nejakých bikerov doklepol, v zjazdoch s občasnými osviežením v podobe kaluží a koreňov zas docvakli oni mňa. Takúto iskru mali celé preteky, vyšpičkované v závere jedného lúčneho stúpania, kde nás všetkých mohutne povzbudzovala skupinka veselých ľudí za poriadnej podpory hlasnej hudby z reprákov.

Pri ihrisku v Kotrčinej Lúčke som si spomenul na svoju žiacku futbalovú kariéru a v tej stojke som si na chvíľu pomyslel, či som nemal radšej ostať pri futbale ????. Samozrejme nemal, veď pre tieto momenty to všetci robíme, nohy v jednom ohni, siahnuť si na dno a potom s úsmevom na tvári sa pustiť dole zo zdolaného kopca. Tento zjazd bol však z tých, kde si neoddýchneš, najprv záver trailu zo Straníka, potom ťažká lúka a okorenený trail až na križovatku s hlavnou cestou, kde mi borec zahlásil, že skupinka pred nami má náskok tak 10 sekúnd, že to docvaknem. Podarilo sa to, nasledoval ešte jeden náročný zjazd po lesnej zvážnici, ktitické mokré miesto bolo perfektne označené, potom lúkou naspäť do Snežnice a hurá legendárna a vytúžená cieľová rovinka. Dobrý rozbeh, poriadne priložiť pod kotol a neobzerať sa – to bola moja taktika na tento skvelý záver a našťastie úspešná. 

Nakoniec veľká spokojnosť s celkovým 12. miestom a 5. miestom v mojej vekovej kategórii. Byť tak o minútu rýchlejší, mohol som byť na bedni. Nevadí, krásnu drevenú medailu dostal každý a pollitrovka kofoly bola doslova spása na cieľovom kopci. Keď som znova prišiel k sebe a uvidel ďalej ako na rajdy, hneď v priestore cieľa som si umyl bike a hor sa pozrieť moju menšiu kópiu. Podľa úsmevu na tvári a toho ako bol spotený, tuším na detskej trati v priestore ihriska najazdil za ten čas viac ako ja ???? Musím ešte pochváliť skvelé jedlo ako v reštaurácii, to sa tiež často nevidí.

Z týchto v podstate domácich pretekov odchádzame spokojní a s úsmevom na tvári. Organizátorom prajeme k jubileinému ročníku minimálne toľko entuziazmu, koľko vložili do svojho maratónu za tých 10 rokov a tešíme sa na poriadnu nakladačku zas začiatkom septembra 2024 a potom na ďalšie ročníky.

Autor: Michal

Foto: Janka, Lucky Media