Dubnický maratón 2023 – tropické preteky v srdci považia

Dubničák ako najstarší MTB maratón na Slovensku  je určite srdcovou záležitosťou mnohých bikerov z Trenčína a širokánskeho okolia a ja samozrejme nie som výnimkou. Moje cyklozačiatky sa viažu k Súľovským skalám a môžem zodpovedne prehlásiť, že „Dubničák“ je v mnohých ohľadoch podobný, dnes už žial zaniknutému marátonu Súľovskymi skalami.

Pre organizátorov asi trochu risk, ale za mňa veľkou výhodou je možnosť prihlásiť sa na poslednú chvíľu, keď už je viac menej istá predpoveď počasia, stále za celkom rozumnú cenu. Riešim to takto, pretože som sa v ťažkých blatistých podmienkach napretekal až až a na Dubničáku som zmokol každý rok, snáď okrem mojej prvej účasti ešte na trati Kinga viac ako 10 rokov dozadu.

Predpoveď  na sobotu nehlási prehánky ani búrky, manželka ma pustila, takže v sobotu ráno pred pol deviatou, po rýchlej prezentácií, už stojím nedočkavo na štarte. Trať oproti minulému roku nezmenená , takže ju veľmi dobre poznám, za mňa úplne perfektná, aj keď poriadne náročná, zvlášť keď sa teplota od rána prudko šplhá nahor. V kombinácií s vysokou vlhkosťou je zrejmé, že poctivé dopĺňanie tekutín bude kľúčové, aby sme to všetci v poriadku zvládli. Už úvodné stúpanie na Kamenné vráta nás všetkých orosilo ako malé pivá, aj keď som tu išiel ešte celkom zľahka, veď viete, neprepáliť začiatok, čaká nás predsa cez 80 kilometrov a tri tisícky výškových metrov.

Pri nájazde do ďalšej slučky na Machnáč nad Trenčianskymi Teplicami „pretekár“ predo mnou odhodil prázdny obal s gélu na zem. Upozornil som ho, že to sa predsa nerobí a kvôli jemu podobným už minimálne jeden perfektný MTB maratón na Slovensku svoju históriu dopísal. Zašomral, že sa mám ukľudniť a že sa poň po pretekoch teda vráti, myslím, že sám tomu neveril. To je vážne také ťažké si tých pár gramov odpadkov zobrať zo sebou?

Zakrútil som hlavou, podradil a už som ho do konca pretekov nevidel, zrejme pre to, že do kopcov sa mi šlo naozaj dobre aj v tom teple, aj keď v zjazdoch som trošku strácal. Výborne som si užíval komfort na občerstvovačkách, keďže kratšia trasa Klasik štartovala až o dve a pol hodinky neskôr . Všade mi bleskovo doplnili tekutiny do bidonov kým som si ja doplnil energiu z pestrej ponuky pochutín. Perfektne sa teda išlo aj nad Petrovu lehotu , kde som sa po minulé roky brodil záplavou žltých čísel, dnes som šiel v podstate sám, dobehol som len pár chalanov, medzi nimi aj Imromana, ktorého dobehla únava z náročnej sezóny. Pred stúpaním na Baske som už do seba vytlačil gél aj ja a napokon som si cestou hore podľa Stravy struhol osobák, aj keď záver na slnku mi pripadal nekonečný. A slniečko pekne pripekalo aj smerom na Homôlku, na druhej strane som rád, že som zjazd z Homôlky šiel prvý krát za sucha a tak aj celý v sedle bicykla. Záverečná občerstvovačka  za Dolnou Porubou pod Slopským vrchom už bola oveľa rušňejšia, ale stále bolo všetkého dostatok a aj servis sa mi dostal rovnaký ako inde. V stúpaní najskôr lesom a potom po rozpálenej lúke som míňal desiatky „klasikárov“, mokrý, blatistý a od SUVčiek rozjazdený zjazd spod Slopského vrchu nás však všetkých prekvapil a aj poriadne preveril. Následný záverečný zjazd do Kolačína a prejazd na námestie do Novej Dubnice už boli len taká chuťovka a do cieľa som sa dostal pre mňa v najlepšom čase 5:21:18. Veľká spokojnosť, aj keď víťaz Jakub Jenčuš bojoval na trati o viac ako hodinu menej a to 4:11:58. Najrýchlejšia Dáma trasu Hard zvládla za 6: 15:43, gratulujeme.

Najstarší maratón teda neostal svojmu menu nič dlžný čo sa týka náročnosti trate, či kvality organizácie a aj to počasie nám celkom prialo. Napriek tomu, že som postrehol pár odrenín, verím že si to všetci užili minimálne tak ako ja a teším sa na budúci rok už na 29. ročník.  Máme rok na tréning, aby sme sa s traťou popasovali zas o kúsok lepšie ???? 

GPS zo soboty nájdete u mňa na strave.

Autor: Michal